Vlastný názor

Katka
Dielo Otec Goriot mi odporúčalo veľa kamarátok, zdôrazňujúc sentimentálnu stránku tejto knihy. Preto keď som si ju prečítala, bola som prekvapená tými pravdivými, až tvrdo realisticky vykreslenými detailmi problémov a vôbec tým naturalistickým zobrazením. Považujem ho za kvalitnú četbu a dobrý výber pre ročníkovú prácu.
S otcom Goriotom ako postavou som väčšinou sympatizovala, aj keď určité state som čítala so zdvihnutým obočím. Jeho láska miestami zachádzala až do diskutabilnej roviny– veď bol otec!!! Veľmi som ľutovala jeho ťažké položenie, ale myslím, že i on sám si nevšímavosť svojich dcér zapríčinil, tým, že ich premaznával. Za všetkých postáv si ma najviac získala slečna Victorine, asi pre jej krásnu, čistá povahu.
Aj keď tam bolo veľa pekných myšlienok, najviac sa mi páčil tento citát od Bianchona:

Šťastie, môj drahý, bude sa nám vždy držať medzi chodidlami nôh a temenom hlavy; a nech už nás ročne stojí milión alebo sto louisov, vnútorne ho prežívame vždy rovnako.“
Podľa mňa je to naozaj pravda, šťastie vôbec nie je len to, čo má vysokú materiálnu hodnotu, k radosti a spokojnosti častokrát stačí málo:)
Ročníková práca sa dala zvládnuť bez väčších problémov (ak nepočítam ten chaos a stres, že nestíhame :))
Spolupráca s Peťkou bola vynikajúca. Či sme dielo interpretovali správne, to neviem, ale je to predsa krásna literatúra a každý ju pochopí tým svojím spôsobom. Každopádne som rada, že som pracovala práve s týmto dielom, lebo sa mi naozaj veľmi páčilo.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Peťka
Už pred samotným výberom ročníkovej práce som bola rozhodnutá pre Otca Goriota. Predtým som síce dielo nečítala, ani som o ňom veľa nepočula, ale niečo v jeho názve mi hovorilo, že bude zaujímavé.
Po jeho prečítaní som mala zmiešané pocity. Na jednej strane som bola dielom nadšená, veľmi sa mi páčilo, zanechalo vo mne silný citový dojem. Na druhej strane som si uvedomovala, že jeho analýza (najmä problémy) nebude jednoduchá. Ako nám však s Katkou práca ubiehala, mala som stála lepší a lepší pocit.
Svojho obľúbenca som našla v postave Vautrina. Nie pre jeho zlú stránku osobnosti, ale pre to, že v podstate ako jediný odhalil pravý rub prehnitej parížskej spoločnosti. Páčilo sa mi aj jeho odhodlanie ísť za svojím cieľom, no ostro odsudzujem jeho chladnokrvnosť. Naopak, láska otca Goriota mi častokrát bola nepríjemná, a ako postavu som si ho príliš neobľúbila. Je dobré, keď otec ľúbi svoje deti, ale taká zaslepenosť láskou sa mi nepáčila.
 Mojím najobľúbenejším citátom boli slová slečny Victorine, ďalšou postavou z diela s ktorou som sympatizovala:
„Naskrze by som sa nemohla tešiť zo svojho šťastia, ak by niekoho malo stáť život.“, ktorým sa vlastne odčlenila od povrchnej parížskej spoločnosti, ktorá by pre zisk išla aj cez mŕtvoly iných.
Celkovo na mňa román zapôsobil veľmi pútavo. Autor ma dokázal vtiahnuť do deja, hlavne v miestach bez opisov. Ku koncu som sa od knihy nevedela odtrhnúť a myslím, že je to vynikajúce dielo.