Tvorba

Honore de Balzac po sebe zanechal rozsiahle dielo. Cyklus Ľudská komédia obsahuje vyše 90 románov a poviedok, ktoré poskytujú realistický pohľad na francúzsku spoločnosť v 19. storočí. Autor rozdelil cyklus na tri časti: Štúdie mravov, ktoré osvetľujú sociálne účinky, Filozofické štúdie, ktoré vykresľujú príčiny spoločenských síl a Analitické štúdie v ktorých vysvetľuje princípy celého svetového diania. Mnohé z dva a pol tisíc postáv z Ľudskej komédie vystupujú vo viacerých románoch, dávajúc tak celému cyklu jednotu.
Štúdie mravov je najrozsiahlejšia časť, ktorú jedinú možno považovať za dokončenú a ďalej sa delí na šesť cyklov. Patrí tu kritickorealistický román Gobseck (1830), v ktorom je zobrazený úžerník, neľútostný, ale tvrdošijne dodržiavajúci morálne zásady. Portrét úžerníka Gobsecka patrí k Balzacovým nesmrteľným postavám.
Ďalším dielom, ktoré zaraďujeme k Štúdiám mravov, je dobre známi román Eugénia Grandetová. Rozpráva o zbohatlíkovi Grandetovi, nepredstaviteľnom skupáňovi, ktorý žiarlivo stráži svoje bohatstvo i podiel dcéry Eugénie. Uchádza sa o ňu mnoho ženíchov z významných rodín, ona však ľúbi chudobného bratranca Charlesa. Zverí mu všetky svoje peniaze, ale on na ňu zabudne a ožení sa s inou. Autor kritickorealisticky zobrazuje skupánstvo a pranieruje ho.
V Štúdiách mravov nachádzame aj dielo Plukovník Chabert: napoleonského Plukovníka Chabert všetci považujú za mŕtveho, on sa však po desiatich rokoch vráti domov. Žena sa mu medzitým vydáva a všetci ho pokladajú za čudáka a blázna. Žije ako tulák z milodarov a zomrie opustený v starobinci.
Voľne spätá trilógia románov Otec Goriot (1835), Stratené ilúzie (1837- 1843) a Lesk a bieda kurtizán (1838- 1847) tvoria akési jadro Ľudskej komédie. Jedno z najvýznamnejších diel svetového realizmu, Stratené ilúzie, bolo venované V. Hugovi a pozostáva z troch dielov. Hlavnou postavou je nadaný básnik Lucien, človek ctižiadostivý a bez pevného charakteru. Nemá dosť síl, aby sa vzoprel spoločenským praktikám a žil čestne. Autor v diele zobrazil a pranieroval predajnosť, faloš a úplatkárstvo vo svete intelektuálov. V názve je vyjadrená márnosť úsilia o čestný život v spoločnosti, kde vládnu iba peniaze. V románe Leska a bieda kurtizán začína Lucien v Paríži novú kariéru pod vedením falošného kanonika, v skutočnosti trestanca Vautrina, ktorý si bezohľadne podrobí aj Lucienovu milú, kurtizánu Esther. Cynik Vautrin prijíma popredné miesto v policajnom zbore.
Druhú časť Balzacovej Ľudskej komédie tvoria Filozofické štúdiá. Najčítanejším román z tohto cyklu je Šagrénová koža. Dej čerpá z orientálnej rozprávky o ničivej sile ambicióznosti a vášne. Chudobný šľachtic Rafael pomýšľa na samovraždu lebo nemá dosť síl napísať svoje dielo Teória vôle. Čudácky starinár mu daruje osliu kožu plniacu všetky želania avšak po každom použití sa koža zmenší a majiteľov život sa skráti. Rafael dosiahne všetko po čom kedy túžil, stane sa bohatým a slávnym, má však strach lebo po každom prianí sa smrť približuje. Hrdina čoskoro zomiera utýraný strachom pred smrťou. Takto ambiciózny mladý človek stroskotá v podmienkach skorumpovanej spoločnosti. Tajomná koža je symbolom túžby po moci.
K Filozofickým štúdiám sa zaraďuje aj román Luis Lambert. Základnou témou tohto diela je mystické učenie o magnetizme a vzájomnej príťažlivej sile ľudí.