Štýl autora

Autor využíva veľa opisov. Podrobne opisuje prostredie, v ktorom vzniká konflikt. Obšírne opisy penziónu a jeho obyvateľov nie sú samoúčelné, majú dramatický a vysvetľovací charakter. Každá postava okolo seba vytvára vlastnú atmosféru. Využitá je aj harmónia medzi postavami a prostredím, lebo oboje na seba vplývajú.
Autor používa mnoho prirovnaní: ,,tvár svieža ako prvý jesenný mrázik“, „bola nedôverčivejšia ako mačka“, „tajomný ako sfinga“
; metafor: „
Paríž otvára náruč podlým milionárom“ ; epitetá constans: „nepoškvrnená láska“ , „Kristus otcovstva“, „oslnivá svätá žiara šťastia“.
V diele je často použivaná symbolika, napríklad penzión ako spoločenský rebríček. Typickými sa stávajú časté uváhy, dramatizujúce text, ktoré nútia čitateľa zamyslieť sa. Úvahy nachádzame v dialógoch postáv, ale i v ich myšlienkach.

Znaky realizmu

Tak, ako každý smer vzniká ako reakcia na predchádzajúci smer, realizmus je reakciou na romatizmus. Dielo Otec Goriot obsahuje typické realistické znaky. Autor úplne realisticky zobrazuje postavy, bez toho, aby ich idealizoval, na základe stelesnenia určitej ľudskej vlastnosti. Tak je vlastne Gobseck zobrazením úžerníka, Goriot otcovskej lásky a Eugen stelesnením mladíckych ideálov. Významným znakom je pozitivizmus, Balzac hodnoverne vysvetľuje vplyv prostredia na človeka a úlohu spoločnosti v jeho výchove.