Spoločnosť

V 19. storočí sa vo Francúzsku dostáva do popredia buržoázia, menia sa ekonomické, mravné i citové vzťahy. Medzi obyčajným ľudom a vládnucimi vrstvami bola nepreklenuteľná priepasť a nepredstaviteľný rozdiel. Rozdielnosť v sociálnych vrstvách môžeme sledovať aj na obyvateľoch penziónu, čím sú chudobnejší, tým vyššie poschodie obývajú. Realisticky môžeme sledovať kontrast medzi prepychovým prostredím Saint-German a chudobné Latinskej štvrte. Spoločenské pozadie je najlepšie podané prostredníctvom Eugena, ktorý prechádza z bohatstva salónov do biedy penzionátu.   ,, Z jednej strany svieže a rozkošné obrázky z najelegantnejšej spoločnosti, mladé, živé postavy obkolesené divmi umenia a prepychu, vášnivo zaujaté hlavy, plné poézie; z druhej strany ponuré maľby orámované kalom, a tváre na ktorých vášne zanechali iba vonkajšie vrásky a vnútorne stopy.“ 79
Eugen prišiel do Paríža z vidieku, nevediac nič o skorumpovanej, prehnitej spoločnosti. Uštedril si tak mnoho nepríjemnosti, napríklad u pani de Resatud. ,, nevedel, že v v Paríži neslobodno ísť na návštevu ku komukoľvek, kým si nedáme od priateľov domu vyrozprávať osudy manžela, manželky, alebo detí, aby sme sa nedopustili hlúposti.“
Do tohto sveta ho mala uviesť sesternica de Beauseant, u ktorej videl prepych a nádheru bohatých ľudí, čo bolo v ostrom kontraste, čo videl každodenne u pani Vauquerovej.
Študent čoskoro pochopil, že peniaze, bohatstvo a krásne ženy sú základom života a úspechu v parížskej spoločnosti. Sesternica mu naznačovala prehnitosť tejto spoločnosti, zlú morálku jej ľudí.   ,, Svet je bahnisko, usilujeme sa usilovať nad ním.“ 80
Akoby sa už ani neoplatilo žiť čestne.   ,, V Paríži úspech je všetko, je to kľúč k moci. Potom poznáte, čo je vznešená spoločnosť: pospolitosť podvedených a podvádzajúcich.“ 81
Videl, že boháči riadia spoločnosť, sú nad zákonmi. ,, Videl svet aký je: zákony a morálka bezmocné voči boháčom a bohatstvo.“ 82
 
Najrealistickejšie odhaľuje spoločnosť Vautrin. Ukáže ju Eugenovi takú aká je, bez obalu. Zdôrazni korupciu, mamonárstvo a nezmyselnosť čestnosti. ,, Čestnosť tu nie je na nič, korupcia prevláda, talent je zriedkavý.“ 83
Je to bývalý zločinec a vyzná sa vo svete plnom kriminálu. Je to človek, ktorý už pozná zákony kapitalistickej spoločnosti a vie ich zhodnotiť. ,, Tajomstvo veľkých bohatstiev, o ktorých nevedno ako vznikli, skrýva sa v nejakom zločine, zabudnutom preto, lebo bol čisto vykonaný.“ 84
 
Všetci sa tu chcú vyšvihnúť, napríklad Goriotove dcéry, či Rastignac. Mladí ľudia strácajú svoje ideály. Rastignac bol sklamaný a vnútorne urputne bojoval. Spoločenskými pravidlami, koncepciami, slovom spoločnosťou samotnou bol znechutený. ,, Vznešenú spoločnosť videl ako more bahna, do ktorého sa človek prepadá až po krk, len čo si doň omočí nohu.“ 85
 
Cítil sa ohrozený v tejto nízkej, malichernej, povrchnej spoločnosti.
Ľudia boli zahľadení do seba, trápili ich len vlastné problémy o pocity iných sa nezaujímali. Mnohí boli vypočítaví (pani Vauquerová), nevšímaví a úplne ľahostajní k utrpeniu iných. Na ceste za kariérou im v ceste nestálo nič, ani zločin. Boháči vládli krajine, boli i nad zákony. Dcéry nenávideli otcov a zaťovia svokrov, ženy podvádzali manželov a dávali sa vydržiavať iným mužom. Sociálna nerovnosť všetko korunovala a posledné, čo by ste v Paríži našli, boli poctivosť a čestnosť.