Rastignacove vnútorné boje

,, Keby sa zachytil zápas chudobného študenta s Parížom, poskytol by jeden z najdramatickejších námetov našej modernej civilizácie.“ 86
 
Rastignac bol mladý študent práva, ktorý prišiel do Paríža z vidieka. Netušil nič o poriadkoch, resp. neporiadkoch skorumpovanej parížskej spoločnosti. ,, Eugen, nemal nijaké vedomosti o rozličných parížskych spoločenských zvyklostiach.“ 87
Z domu si priniesol slušnú výchovu, silný morálny základ a čestnosť, nezištnosť a bezúhonnosť. Pochádzal z veľmi chudobnej rodiny, kde poznal len biedu a odriekanie. V Paríži však spoznal aj nádheru, bohatstvo a prepych aristokracie. Jeho asketické pozadie ešte znásobilo kontrast medzi týmito dvomi protipólmi, medzi ktorými bola zrejme nekonečná priepasť. Opantala ho túžba po vyznačeniach, jeho charakter sa pod vplyvom spoločnosti nerozoznateľne mení, jeho cieľom je bohatstvo a za každú cenu chce preniknúť do aristokratických kruhov. ,, Démon prepychu sa mu zahryzol do srdca, zmocnila sa ho zimničná túžba po zisku, smädom po zlate mu vyprahlo hrdlo. Mal stotridsať frankov na štvrť roka. Otec, mať, bratia, sestry, teta, všetci dovedna neminuli dvesto frankov mesačne. To letmé porovnanie terajšej situácie s cieľom, ktorý chce dosiahnuť, napokon ho ohromilo.“ 88
Rozhodol sa, že bohatstvo získa oboma spôsobmi, štúdiom a vzťahmi, známosťami. ,, Rastignac sa rozhodol vytýčiť si dva chodníčky, ktorými by dospel k majetku: oprieť sa o vedu a o lásku, stať sa učeným doktorom a módnym svetákom. Aké bol ešte dieťa! Tieto dve priamky sú asympototy ktoré sa nikdy nemôžu spojiť.“ 89
Prvýkrát Eugen bojoval so svojím vnútrom pri písaní listu rodine v ktorom ich žiadal o peniaze i keď vedel, že trú biedu, zdôvodňujúc to slovami:   ,, Nemôžem sa zaobísť bez náčinia, ktorým sa okopáva vinica v tomto kraji. Ide o to, či si spravím cestu, alebo zostanem v blate.“ 90
Veľmi sa hanbil, že písal. Uvedomoval si, že pre neho doma usporia čokoľvek, vedel že sa obetujú. Ctižiadostivosť však zvíťazila, túžba vyšvihnúť sa bola silnejšia, Eugen zalepil obálku.   ,, Niekoľko sĺz, ostatné to zrnka kadidla hodené na posvätný oltár rodiny, vyhŕklo mu z očú.“ 91
Tu začali etapy jeho morálneho úpadku. Zamiloval sa do krásnej Delphiny de Nucigen, na prednášky sa už neunúval chodiť.
Jeho charakterové črty možno rozdeliť do dvoch skupín. Hlas citov, neskazenosť a čestnosť si priniesol z vidieka. Avšak ctižiadostivosťou a túžbou po úspechu inklinuje ku karierizmu a hlasu vzbury. Jeho časté dilemy a protirečenia zvýrazňujú osciláciu v jeho vnútri. Raz sa rozhodne ísť cestou cti a poctivosti, veriac, že srdce je dobrým radcom. ,, Bude to najzdĺhavejšie bohatnutie, ale moja hlava sa každý deň uloží na podušku bez jedinej zlej myšlienky. Čo je krajšie, ako zamyslieť sa nad svojim životom a zistiť, že je čistý ako ľalia?“ 92
Vzápätí však, keď sa vidí v nových šatách a peniazmi vo vrecku, zabudol na svoje cnostné rozhodnutie.   ,, Vo chvíli, keď peniaze vkĺznu do vrecka študenta, vztýči sa v ňom samom akýsi fantastický stĺp, o ktorý sa oprie. Vtáčik, čo ešte nedávno nemal krídla, odrazu ich naširoko rozpäl.“ 93

Zistil, že chcieť byť veľkým v Paríži znamená to isté, ako sa krčiť, klamať, plaziť, líškať sa a pretvarovať. Rozhodnúť sa Eugen nevedel ani v otázke mandarína, zvažoval možnosť zločinu, stále hľadal nejaké výhovorky, aby mohol utíšiť rozryté svedomie. Postupne Rastignac okúsil prvé slasti namyslenosti, zažil prvé úspechy. Jeho peňaženka bola večne prázdna pre pani Vauquerová, večne plná uspokojiť jeho márnivosť.   ,, … život, navonok taký skvelý, vnútri však rozhlodaný červami svedomia.“ 94  
V dileme, či si vybrať pani de Nucigen, ktorú ľúbil, alebo slečnu Victorine, čo sa rovnalo veľkému bohatstvu, rozhodol sa na Vautrinovo rozhorčenie pre hlas citov. V svoje podstate bol Rastignac plný ideálov, všetko chcel zmeniť, počnúc sebou a končiac celou spoločnosťou. Vo svojom vnútri zvádzal urputný boj, videl pred sebou tri cesty. ,, Videl tri hlavné prvky spoločnosti: poslušnosť, boj a vzburu; rodinu, svet a Vautrina. A netrúfal si rozhodnúť sa. Poslušnosť bola nudná, vzbura nemožná a boj neistý.“ 95

            Z čestného a bezúhonného mladého muža sa pod vplyvom okolia sformoval morálne upadnutý ctižiadostivec, avšak stále sú v ňom vlastnosti chvályhodné a vznešené. V závere je jeho charakter úplne sformovaný, výchova je definitívne ukončená. Riešenie je kompromisné, svoj boj ukončuje slovami adresovanými Parížu ,,a teraz sa uvidí kto z koho“, alebo skutočný boj ešte len začína!?

Otázka mandarína
Takto sme nazvali jeden veľmi zaujimavý, čisto teoretický problém, ktorým sa zaoberajú Bianchon a Eugen. Námet na toto uvažovanie mali z Rousseana, ktorý sa na jednom mieste spytoval čitateľa, čo by urobil, keby sa mohol obohatiť tým, že by silou vôle zabil starého mandarína kdesi v Číne a pritom by sa ani nepohol z Paríža. Živo na túto tému diskutovali, zvažujúc, či je mandarín starý, alebo mladý, či je zdravý, alebo paralytik.
Eugen, ktorý bol nešťastný z nedostatku peňazí a svoj úspech i šťastie videl v nich, zvažoval kladnú odpoveď. Avšak Bianchon, skromný, nenáročný a morálne veľmi silný, promptne uzavrel, aby Číňan ostal nažive. Mladý či starý, každý má právo na život. Jeho názor na šťastie bol celkom odlišný.
Šťastie, môj drahý, bude sa nám vždy držať medzi chodidlami nôh a temenom hlavy; a nech už nás ročne stojí milión alebo sto louisov, vnútorne ho prežívame vždy rovnako.“ 96
 
Postoj k spoločnosti
Na všetky postavy mala spoločnosť veľký vplyv, pôsobila na formovanie ich charakteru, uskutočňovala ich výchovu. Každý jeden sa k nej však postavil inak, rôzny ľudia zaujali rôzne postoje.
Slečna Victorine, ktorej otec ju vydedil a nepríznaval sa k nej, sa utiahla do seba a celý svoj život zasvätila modlitbám a Bohu, nedovolila spoločnosti pokaziť jej krásnu dušu.
Pani de Beausean bola spoločnosťou uznávaná. Aké to však bolo všetko povrchné a neúprimné sa dozvedáme zo škodoradostnej nadšenosti a neprajnosti, keď ju opúšťa jej milovaný milenec a berie si inú. Riešenie vidí v utiahnutí sa do kláštora.
Goriot je spološnosťou ubíjaný, dcéry sa hanbia priznať sa k nemu vo svojich kruhoch. On sa tomu nevzoprie, podvolí sa a trpí. Je slaboch, nedokáže si vydobiť úctu ani u svojich dcér, v svojom postoji voči spoločenskému vplyvu zlyháva. Posmešky si z neho robili i spolubývajúci, je terčom urážok a ohováraní, kým sa ho nezastane Eugen.
Najnerozhodnejší postoj zaujíma Eugen, zvádza urputné vnútorné boje, v ktorých najčastejšie zvíťazí kariérizmus nad čestnosťou. Časté oscilácie v jeho vnútri ho robia slabším, v čom sa stáva ľahkou korisťou pre Vautrina. Zo začiatku je ako romantik, plný ideálov, ale výchova spoločnosťou zapríčiňuje jeho morálny úpadok. Je spoločnosťou sklamaný a chce ju zmeniť. Nepáčia sa mu spoločenské pomery. Ako veľký idealista chce spoločnosť zmeniť, bojovať za jej zlepšenie. Neutiahol sa do seba.
Voutrin, bývalý trestanec, zvaný oklamsmrť, už pozná zákony kapitalistickej spoločnosti. Vidí ju v celej svojej skazenosti a komerčnosti, vôbec sa mu nepáči. Nebojuje však za to, aby ju zmenil, ale chce si ju zločinnou cestou podrobiť a využiť pre svoje ciele, neodradený ani chladnokrvnou vraždou.
 
 
Vplyv peňazí a túžba vyšvihnúť sa
 
V kapitalistickej spoločnosti, ktorá vládla v Paríži, mali peniaze nemalý vplyv. Boli základom úspechu, usmerňovali život každého človeka. I v živote otca Goriota mali peniaze veľký význam. Avšakl v tom zmysle, že kým ich mal, mal aj dcéry. S peniazmi odišla aj náklonnosť a všímavosť dcér.
Značnú úlohu hrali peniaze v živote Goriotových dcér. Od malička dostávali čo chceli, otec im zohnal ženíchov po chuti, bohatých. Keďže tieto manželstvá boli uzatvárané z vypočítavosti, obe stroskotali. Keď ich manželia odmietli financovať, dávali sa vydržiavať svojim milencom. Títo častokrát minuli všetok svoj majetok v stávkových hrách. V peniazoch videli úspech, šťastie, zmysel života.
I Eugen je peniazmi ovplyvnený do veľmi vysokej miery. Sám pochádzal z veľmi chudobnej rodiny a preto vidiac bohatstvo a prepych aristokratických vrstiev túžil vyšvihnúť sa, postúpiť po spoločenskom rebríčku. Keďže peniaze kazia charakter, jeho morálka je nahlodaná, začína morálne upadať.
Aj Vautrinovým veľkým snom bolo zarábať milióny ako plantážnik. Na svojej ceste za peniazmi sa nezastaví ani pred zločinom.