Problémy

Otcovstvo
Otec Goriot mal 2 dcéry: Anastáziu a Delphinu . Obe veľmi ľúbil, častokrát až prehnane. Už keď boli malé splnil im všetko, čo im videl na očiach. Keď mu zomrela žena, všetku svoju lásku preniesol na svoje dcéry a v tomto položení, sa otcovský cit u Goriota rozvinul až do nepochopiteľnosti. Prirodzene, že ich vychovával nerozumne a bol šťastný, že mohol uspokojovať ich vrtochy.

            ,, …najznamenitejších učiteľov poveril, aby ich naučil všetkému, čo prezrádza dobrú výhovu; mali pri sebe spoločnicu; naštastie, bola to žena duchaplná a mala vkus; jazdili na koni, mali svoj koč, žili si ako dajaké milenky starého veľmoža; stačilo vysloviť hoci najdrahšie želania, a otec sa už ponáhľal ich vyplniť; za dary žiadal si len trochu poláskania.“ 53
 
Veľmi ich miloval, ba až zbožňoval – boli jeho modlami.

            ,, Goriot vyvýšil dcéry nad anjelov, no rozhodne nad seba- úbožiaka. Miloval aj bolesť, čo mu neraz zapríčinili.“ 54
 
Keď boli súce na výdaj, vydal ich podľa chuti. Každá dostala do vena polovicu otcovho majetku. Anastázia mala aristokratické sklony a tak si vzala grófa de Restaud, aby sa vyšvihla do vysokých spoločenských kruhov. Pre svoju lásku k peniazom sa Delphine vydala za bankára Nucigena. Obe manželstvá stroskotali, lebo neboli uzavreté z čistej lásky, ale z púhej ziskuchtivosti. Dcéry otcovu lásku patrične využívali. Goriot sa nazdával, že dcéry ho budú zbožňovať, maznať, avšak po dvoch rokoch ho ako posledného bedára zaťovia vyobcovali zo svojej spoločnosti. Dcéry možno ešte ľúbili svojho otca, ale aby zabránili roztržkám s manželmi vídali otca len zriedka a potajomky. On videl, že dcéry sa zaňho hanbia a tak sa obetoval, vyhnal sa sám. Minul na ne všetky svoje peniaze, majetok, ale i city.

           
,, Tento otec dal všetko. Celých dvadsať rokov dával svoje vnútro, svoju lásku; v jednom dni rozdal svoj majetok. A len čo bol citrón dobře vyžmýkaný, kôrku z neho pohodili dcéry na rohu ulice.“ 55
Trápila ho rivalita medzi jeho dcérami. Delphine ukrutne závidela sestre Anastázii jej spoločenské postavenie. Navzájom sa zapierajú, tak ako zapierajú otca, za ktorého sa hanbili.
Eugene si zatvoril dvere u pani de Restaud tým, že pred ňou vyslovil meno otca Goriota.
Otec Goriot bol však veľmi naivný. Nazdával sa, že jeho dcéry ho nesmierne milujú a neustále hľadal výhovorky na ospravedlnenie ich pokryteckých skutkov. Miloval ich viac ako seba samého.

            ,, Môj život je v mojich dcérach. Ak si chodia po kobercoch, čo na tom záleží, ako som ja zaodetý a ako vyzerá to miesto, kde ja spávam? Vôbec mi nie je zima, keď im je teplo, nenudím sa, ak ony sa smejú. Nemám iný žial okrem ich žiaľov. Už len ich pohľad, ak je smutný mi zmrazuje krv. Raz poznáte, že človek je oveľa šťastnejší ich šťastím ako svojim vlastným.“ 56
Otcovstvo je pre neho posvätné.

            ,, Otec zostáva s deťmi, tak ako Boh je jednostaj s nami; preniká až do hlbín ich sŕdc a posudzuje ich úmysly.“ 57
Ku šťastiu mu stačí, keď svoje dcéry zazrie v koči a vrcholne blažený je, keď môže byť v ich blízkosti, dotknúť sa ich šiat. Vtedy sa správa šialene, ako zbavený zmyslov. ,, Líhal si dcére k nohám a bozkával ich; dlho sa jej díval do očí; obtieral si hlavu o jej šaty; skrátka, vystrájal ako celkom mladý, najnežnejší milenec.“ 58
 
Toto správanie je priam odpudivé. ,, … ak niekto jednej, alebo druhej z vás ublíži, kým ja budem nažive, môže si byť istý, že ho pomaly upálim! Áno, roztrhnem ho ako…“ 59
Goriot je ochotný pre svoje dcéry urobiť čokoľvek. ,, … ja, ja, čo by som zapredal Otca, Syna, i Ducha svätého, aby som im obom ušetril jedinú slzičku!“ 60
Keď zistil, ako Delphina trpí pri svojom manželovi, veľmi si to vyčítal, akoby to bola jeho vina. Nenávidel svojho zaťa. ,, Pomyslenie, že by mal moju Delphinu…, priviedlo by ma k zločinu; ale to by vlastne nebola vražda človeka, veď je to hlava teľaťa na tele prasaťa.“ 61
Sebe vyčítal, keď sa dcéram nedarilo. ,, Ona plakala, a ja sa to dozvedám, ja, čo som si tu spokojne jedol ako dajaký chumaj, keď ona trpela.“ 62
Pomôcť im chcel i v ich finančnej kríze, i keď sám už kvôli nim nemal ani haliera. Rozdal všetko a bol presvedčený, že urobil správne. ,, Otcovia musia vždy dávať, aby boli šťastní. Dávať ustavične, to je práve to, čo z nás robí ozajstných otcov.“ 63
 
Bolesť dcér bola u neho storáz väčším utrpením.   ,, Aby sme mohli primerane vykresliť výraz tváre tohto Krista otcovstva, museli by sme hľadať podobu v obrazoch, čo vytvorili králi palety, aby farbami vystihli muky, ktoré Vykupiteľ vytrpel pre spásu sveta.“ 64
Jeho láska k Delphine, bola väčšia ako Eugenova ako milenca.
Goriotov osud čitateľa dojíma. Jeho život je tragédiou, trpí pre nešťastie svojich dcér, pre svoju neschopnosť urobiť ich šťastnými. Najviac však trpím, keď si prestane nahovárať a uvedomí si ich egoizmus a pokrytectvo. Otec Goriot chorľavie a roztržka Anastázie a Delphiny len prispievajú k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Ochrabne a smrť mu nie je ďaleko. Dcéry ho ani neprídu navštíviť; keď je choroba v najvyššom štádiu, Delphine ide na ples nedbajúc na naliehanie Eugena. Raz sa zídu obe pri otcovej posteli, avšak jedna si príde pýtať peniaze a druhá sa sťažuje. Prichádzajú, len keď niečo potrebujú a ich otec ich vždy láskavo prijíme. ,, Akože, anjeliky moje, iba vašim bolestiam vďačím za vašu prítomnosť? Dávate mi poznávať iba svoje slzy. Veď hej, máte ma rady, vidím to. Priďte, príďte sa ku mne vyžalovať, moje srdce je veľké, všetko pojme. Áno, mohli by ste ho celé prebodať, z jeho rozrytých rán sa utvorí zasa len otcovské srdce. Chcel by som vziať na seba vaše bolesti, trpieť za vás.“ 65
Sú natoľko povrchné, že i zo svojich problémov v manželstve vinia otca. ,, Áno, možno je to aj vaša vina, že som sa dostala na dno priepasti. Máme tak málo rozumu, keď sa vydávame. Otcovia by mali myslieť za nás.“ 66
Urobil by čokoľvek, len aby ich spravil šťastnými, zabil by seba, iných…   ,, A či sa s vlastnou krvou nedá nič podniknúť? – zvolal zúfalý starec. – Telom, dušou sa oddám tomu, kto ťa zachráni, Nasie! Niekoho kvôli nemu zabijem. Keby som vedel, kde mám ísť kradnúť; ale ešte aj na to ťažko nájsť príležitosť. A potom vyrabovať banku, na to by bolo treba ľudí a času.“ 67
Najviac asi trpí svojou neschopnosťou pomôcť im, nenávidí sa za to a veľmi si to vyčíta. ,, A tak musím zomrieť, neostáva mi iné, len zomrieť. Áno, nie som už na nič súci, už nie som otcom, nie! Ona ma prosí, ona ma potrebuje a ja, bedár, ja nič nemám. Zdochni, zdochni ako pes, veď si aj pes! Áno som menej ako pes, pes by sa tak nezachoval! Ó, moja hlava…“ 68
Kvôli závisti sa sestry pohádajú a toto otca Goriota úplne ničí, trpí keď sa hádajú. ,, Deti moje, zomriem ak neprestanete, – kričal starec a klesol na posteľ, akoby sa zasiahla guľka. ,Ony ma zabíjajú!‘ vravel si v duchu.“ 69 ,, … prežil nejaký otras, ktorému jeho duch podľahol. Dcéry bez prestania búšili do jeho otcovského srdca.“ 70
Je naivný, keď si myslí, že je pre svoje dcéru dôležitý, nechce si pripustiť nevšímavosť.   ,, Nechcem, aby si mysleli, že som chorý, nešli by na ples, opatrovali by ma.“ 71
Delphina ide na ples, nestará sa, že jej otec umiera. Anastázia, k nemu prišla, ale vypýtať si peniaze na šperky. Rastignac to neuznával. ,, Za diamantmi oboch sestier videl biednu postel, na ktorej ležal otec Goriot.“ 72
 
Ich prístup a správanie, ktoré zapríčinili otcovu smrť, môžeme považovať za elegantnú otcovražda.
Neskôr si otec Goriot uvedomuje, že dcéry ho využívali, chodili k nemu, len pokiaľ mal peniaze a že keď už došli, ani dcéry viac neprejavovali záujem. ,, Ach, keby som bol bohatý, keby som si bol nechal majetok, keby som im ho nebol dal, to by tu boli, oblizovali by mi líca svojimi bozkami. Za peniaze je všetko, ešte aj dcéry. Keby som mal zanechať poklady, balili by ma do obkladov, starali by sa o mňa; počul by, vídal by som ich.“ 73
Uvedomil si i chybu vo výchove, priznal si, že ich priveľmi rozmaznával. ,, Obe majú srdce z kameňa. Priveľmi som ich ľúbil, aby ony aspoň trochu ľúbili mňa. Otec ma byť vždy bohatý, ma držať deti na uzde ako potmehúdske kone. A ja som pred nimi kľačal! Naničhodnice! Dôstojne korunujú svoje správanie za celých desať rokov.“ 74
Na smrteľnej posteli zo seba všetko dostal, všetku bolesť a sklamanie. Konečne si pripustil pravdu, všetko vyrozprával. ,, O človeka, ktorý dáva osemstotisíc frankov svojim dcerám, o takého človeka sa hodno starať! A zahrnovali ma pozornostiami, ale bolo to iba pre moje peniaze. Slovom hlásili sa ku mne, uznávali ma za svojho otca. Všetko to bolo len z výpočitavosti, a to mi zlomilo srdce.“ 75   ,, Trpko som si už odpykal, že som ich priveľmi ľubil, poriadne sa mi vypomstili za moju lásku, mučili ma ako kati.“ 76 ,, To všetko je moja chyba, ja som ich naučil, aby po mne šliapali.“ 77
V najvyššiom štádiu choroby začína blúzniť, protirečí si. ,, Sú to podlé, zločinné duše, hnusia sa mi, preklínam ich.“ 76
 
V zápäti ich však túži vidiet, posieľa po ne. ,, Radšej chcem byť oklamaný, len keď ich uvidím.“ 77 ,, Veď ste ich prekliali. Kto vám to povedal? – užasol starec. – Veď viete, že ich ľúbim, že ich zbožňujem. Vyzdraviem, ak ich uvidím…“ 78
Túžil po nich ako človek na mučidlách po vode. Priveľmi ich ľúbil, než aby im nedokázal odpustiť. Pred smrťou im požehnal. Obe však prišli neskoro…