Forma a kompozícia

Otec Goriot je kritickorealistický román, ktorý kompozične zapadá do Balzacového projektu Ľudskej komédie. Epizódne postavy z diela nachádzame v iných častiach jeho románového cyklu, kde sa stávajú hlavnými, napr. Vautrin- Stratené ilúzie, Gobseck a rodina Restaudovcov- Gobseck a pod.
Postavy stelesňujú určité ľudské vlastnosti napr. otec Goriot zobrazuje otcovskú lásku, či Vautrin, ktorý predstavuje chladnokrvnosť. Autor využíva opis ako súčasť deja, penzión predstavuje spoločenskú hierarchiu: čím vyššie poschodie, tým biednejší človek. Na dramatizáciu textu Balzac často používa úvahu v pásme reči postáv. Dejová línia dynamicky smeruje k záveru, bez širších odbočení.
Dej románu sa odvíja v troch líniách:

3)
    
Eugene de Rastignac je vývojová , postupne sa meniaca postava. Do Paríža prichádza chudobný a morálne čistý. Má však „známosť“ vo vyšších kruhoch. Získa vplyvnú milenku, ovplyvňuje ho Vautrin. Presťahuje sa do nového bytu s stará sa o umierajúceho Goriota.

4)
    
Vautrin je trestanec na úteku a v penzióne býva pod falošným menom. Eugena vábi na zlé chodníčky a zinscenuje smrť nevlastného brata slečny Victoriny, ktorú mu vybral za nevestu. Jeho pravá identita vyjde na povrch a nakoniec je zatknutý políciou.

5)
    
Otec Goriot prichádza do penziónu ako zámožný a vážený pán Goriot, finančne podporuje márnivosť svojich dvoch dcér tak, že vyjde mizinu. Zomiera opustený a jeho charakter je stály počas celého deja.
Typ Balzakovského románu
Všetky romány Balzaca sa vyznačujú spoločnými črtami. Na začiatku románu sa stretávame s mnohými zdĺhavými opismi. Opisy penziónu, veľmi podrobné a vypracované, sprevádzané detailnými charakteristikami a opismi postáv, prostredia, kde žijú veľmi spomaľujú dej románu. Majú tu však svoje miesto, nie sú bezfunkčné, pomáhajú lepšie pochopiť a preniknúť do podstaty diela. Postupne sa opisy vytrácajú a dej naberá rýchly spád. K záveru diela sa opisy takmer nevyskytujú, ustupujú totiž rýchlo napredujúcemu deju.
Autor takisto využíva „efekt valiaceho sa balvanu“, ktorý sa sebou strháva postavy. V úvode románu pôsobí mnoho postáv. Postupne ich však ubúda, pomaly sa vytrácajú (zatknutie Vautrina, odchod Michonneuovej a Poireta, utiahnutie sa pani de Beauseant …). Na záver pozorujeme osudy len niekoľkých postáv, konkrétne Eugena, pani de Nucigen a otca Goriota, ktorý však scénu opúšťa svojou smrťou. Na konci románu ostáva už len Rastignac sa svojou odbojnou výzvou proti spoločnosti.
Dej sa odohráva na mnohých miestach (penzión, palác pani de Beauseant, Eugenov nový byt, dom pani Nucigen …), avšak k záveru sa sústredí opäť k miestu úvodnej scény –domu pani Vauquerovej).