Realizmus

September 10th, 2010


                                           (druhá polovica 19. – začiatok 20. storočia)

Európsky hospodársky, politický a sociálno-spoločenský vývin v 19. storočí určujú také javy, akými bola priemyselná revolúcia, zaniknutie feudálnych a upevňovanie kapitalistických vzťahov založených „na všetko prevracajúcej moci peňazí“.
S priemyselnou revolúciou bol spätý rozvoj prírodných vied. Za skutočné hodnoty v ľudskom poznaní sa začali považovať iba tie výsledky výskumov, ktoré sa dali overiť experimentom alebo uskutočniť v praxi. Rozmach prírodovedeckého bádania ovplyvnil aj filozofické myslenie, najmä pozitivizmus (jeho predstaviteľom bol francúzsky filozof August Comte).
Pozitivizmus vyzdvihoval proti špekulatívnosti konkrétneho ľudského poznania, zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti, analýzu spoločenských i prírodných javov. Skutočné v pozitivizme bolo iba to, čo sa dalo overiť zmyslami a dokázať experimentmi.
Táto nová pozitivistická filozofia mala veľký vplyv na európske umenie a literatúru. V tvorbe spisovateľov sa úsilie sústredilo na poznanie skutočnosti a objektívne zobrazenie medziľudských vzťahov a charakterov i reálneho života. Realizmus je umelecká metóda založená na takomto zobrazovaní reality. Tento smer vznikol ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, najmä však na romantizmus. Realizmus je akýmsi novým vývinovým stupňom: kým v klasicizme charaktery postáv boli vytvárané autormi, v realistickej literatúre sú produktom a neoddeliteľnou súčasťou spoločenského prostredia. Realistický spisovatelia zobrazovali človeka nie len v zhode, ale aj i v neustálych konfliktoch a to v prostredí v ktorom žije. Sústredili sa na všedný život a typickou postavou realizmu je obyčajný človek. Typické charaktery sú často vykresľované v typických spoločenských podmienkach. Realisti, podobne ako romantici, kritizujú spoločenský systém. Avšak kým v romantizme je kritika otázkou individuálnej vzbury so silnou emociálnosťou, realisti vyjadrujú racionálny postoj vychádzajúc z objektivity.
Realizmus objavil postavy zo všetkých spoločenských prostredí a vrstiev, počínajúc londýnskym a parížskym podsvetím a končiac najvyššími druhmi aristokracie a buržoázie.
Pri zobrazovaní nedostatkov spoločnosti, realistickí autori využívali často iróniu a satiru. Na rozdiel od Romantizmu (prevaha poézie), realizmus sa najlepšie prejavil v próze (poviedky, novely, romány). 
Realizmus vo francúzskej literatúre
Medzi najznámejších autorov francúzskej realistickej literatúry patria Stendhal, ktorý sa prejavil ako spisovateľ pravdivo zobrazujúci sociálny i duchovný život francúzskej buržoáznej spoločnosti a jej predstaviteľov a Gustav Flubert, ktorý vo svojich prózach, ale najmä v románoch vytvoril „epopej rozčarovania“ zo „šedivej“ skutočnosti života francúzskych mešťanov. Medzi ďalších realistov patria Guy de Maupassant, významný francúzsky novelista a poviedkár a Honore de Balzac, celosvetovo známi svojím dielom predstavujúcim život francúzskej spoločnosti kapitalistického obdobia.